Stanči

1. Povedz čitateľom pár slov o sebe.

Profesne savenujem marketingu pre webhostingovú firmu, ktorá hostuje 40 % slovenského internetu a okrem toho už 13 rokov fotím. Začínala som ako koncertný fotograf a dnes fotím na všetkých väčších hudobných festivaloch, moje fotky môžete vidieť vo feedoch a reklamách rôznych značiek a napríklad aj na sociálnych sieťach Uranky :).

2. Ako a kedy začala Tvoja CrossFit cesta, čo bolo pred?

Moja cesta začala prvou vlnou covidu. Psychická nepohoda z izolácie a minimum aktivity sa odrazili na zovňajšku v nie práve pozitívnom slova zmysle. Okolo Uranky som chodievala pravidelne cestou na detské ihrisko s mojou dcérou a nakúkala dnu cez okno, ako vyzerajú tréningy. Vo fitku aj s trénermi som cvičila už zopár rokov, takže cviky ktoré som videla spoza okna som poznala, ale pred crossfitom ako takým som mala obavy, či to nie je príliš náročné a či by som to vôbec dala.

3. Čo ťa teda presvedčilo prísť a začať s nami trénovať?

Neviem, či to už niekto v predošlých rozhovoroch spomínal, ale ako prvé ma zaujal premakaný dizajn. Na prvý pohľad bolo jasné, že tento gym nie je nejaká 5 korunová spocená činkáreň, ale dizajnovo vyladený priestor, na ktorom ste si očividne dali záležať. A keďže ja som milovník architektúry a dizajnu, toto bola prvá vec, ktorou ste si ma získali.

Potom prišiel začiatočnícky kurz. Na webe som našla info o tom, že sa učia cviky od úplných základov a pod dohľadom trénera. To ma upokojilo, že takýto “beginners” level určite dáma zároveň zistím, ako fungujú tréneri. Či sa nám budú naozaj venovať tak, ako sľubujú, alebo budú iba vykecávať a ťukať do telefónu. V tomto smere som náročná. Od trénera vyžadujem, aby vedel vysvetliť techniku, usmerniť ma a posúvať môj progres. Ak by to bolo len o púštaní stopiek, na ďalšom tréningu by som sa už neukázala.

4. Cvičíš snami už rok a pol, čo tvoj progres? Ako ho hodnotíš?

Najvýraznejší je určite vo vzpieraní -  keď si spomeniem ako som skúšala prvé snatche s drevom a padala pri nich na zadok. Pri behaní za dcérou sa nezadýcham a keď treba dvíhať ťažké predmety zo zeme, nemusím žiadať o pomoc mužských kamarátov. A okrem toho sú mi už niektoré kusy oblečenia tesné v ramenách a voľné v páse :).

5. Ktorý je tvoj obľúbený cvik a čo by si najradšej vyškrtla z tabule?

Akákoľvek gymnastika u mňa znamená prevracanie očami, takže hrazdu a špeciálne stojky “nefeelujem”. Naopak vzpieranie som si totálne zamilovala, takže snatche a cleany na tabuli ma vždy veľmi potešia.

6. Aký máš cieľ v CrossFite, na ktorom pracuješ?

Snažím sa zmierniť traumičky z telesnej zo základky a nájsť cestu zblíženia so spomínanou gymnastikou. Muscle-up zrejme v blízkej dobe nespravím, ale aspoň mi už pri pohľade na kruhy a hrazdu nie je do plaču. A na opačnej strane od nenávidenej gymnastiky je obľúbené vzpieranie, kde síce nemám pred očami žiadne konkrétne číslo, ale každý ďalší žltý kotúčik na barbelli poteší. Okrem toho sa snažím nefňukať a beriem si do WODu takú váhu, ako odporučí tréner. (Väčšinou je o jeden level väčšia, ako si pôvodone sama trúfam, a takmer vždy je trénersky odhad správny :D)

7. Si matka, máš dve práce, čo by odkázala ľudom, ktorí nemajú čas cvičiť?

(Klišé alert) Život je otázkou priorít :). Pre úplnosť treba dodať, že v mojej primárnej práci mám možnosť home offisu takmer kedykoľvek, kedy potrebujem. Viem si vyskladať čas tak, aby som stíhala prácu, škôlku a cestou z detského ihriska ešte aj večerný tréning. Okrem toho sa venujem foteniu eventov a obsahu na sociálne siete pre rôzne značky a neraz som išla z tréningu rovno na fotenie alebo naopak. Áno, je to často únavné, ale ak si nájdeš šport, ktorý ťa naozaj baví, všetky aktivity si budeš chcieť prispôsobiť tak, aby si ten tréning stíhal/a.

8. Na záver nám o sebe prezraď nejaký “Fun Fact”.

Mám rada granadír, veľmi (veľmi!) nekorektný humor, starý Kontrafakt, galérie moderného umenia a festival Pohoda, na ktorom som od roku 2005 nevynechala ani jeden ročník. A najviac peňazí míňam na kávu.